Život Prešova
online
online
Básnik a prekladateľ Vojtech Kondrót sa narodil pred 80 rokmi
27.11.2020 Bratislava
Bratislava
27. novembra (TASR) - Básnik Vojtech Kondrót ako dlhoročný
stredoškolský učiteľ matematiky a fyziky definoval poéziu aj ako spôsob
presného myslenia v protiklade s približným každodenným myslením. Od
narodenia Vojtecha Kondróta, básnika, prekladateľa, autora kníh pre deti
a neúnavného propagátora slovenskej poézie, uplynie v piatok 27.
novembra 80 rokov.
Počas svojho života bol neodmysliteľnou postavou akcií, na ktorých sa stretávali mladí básnici. Hovorilo sa o ňom aj ako o patrónovi mladých začínajúcich básnikov. Po Vojtechovi Mihálikovi totiž prebral vedenie kútika poézie v Novom slove mladých, kde uverejňovali svoje básne práve mladí začínajúci autori.
Jednou z hlavných tém prvých Kondrótových zbierok ako napríklad Prázdniny šestnásťročného (1965), Stromy s nami tromi (1969), Krajina (1975), alebo Rovina stola (1979), boli spomienky na detstvo strávené v krajine podunajskej roviny. V knihách ako Zbierka nevyriešených úloh (1990), Zimopis (1992) či Mám bosé srdce (1999) sa nevyhol ani téme medziľudských vzťahov či pocitov človeka v rýchlo meniacej sa dobe.
Vojtech Kondrót sa narodil 27. novembra 1940 v Bratislave. Jeho život, ale aj tvorba sú však späté s Bernolákovom a s jeho okolitou prírodou. V Bernolákove strávil detstvo, dospieval a chodil na základnú školu. V roku 1957 zmaturoval na gymnáziu v neďalekom Senci a potom študoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Po skončení vysokoškolského štúdia vyučoval v rokoch 1962-1980 matematiku a fyziku na stredných školách v Tvrdošovciach, v Šuranoch a v Ivanke pri Dunaji. V rokoch 1980-1986 bol redaktorom pre pôvodnú poéziu vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave. Od roku 1986 do roku 1990 pôsobil ako šéfredaktor vo vydavateľstve pre deti a mládež Mladé letá v Bratislave.
Po ukončení pôsobenia v Mladých letách sa vrátil k pedagogickej práci. Do roku 1998 totiž vyučoval slovenčinu a matematiku na Tanečnom konzervatóriu v Bratislave.
V rokoch 1998–1999 pôsobil aj ako odborný pracovník Národného literárneho centra a od roku 2000 pôsobil v Národnom osvetovom centre. Venoval sa aj výchove mladých literátov, bol členom mnohých porôt pre posudzovanie tvorby začínajúcich básnikov a prozaikov.
Poéziu písal od stredoškolských čias a jeho básne sa v roku 1963 stali súčasťou antológie mladej slovenskej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva.
Kondrótovou prvou samostatne vydanou knihou bola zbierka Prázdniny šestnásťročného (1965). Vyznal sa v nej z trvalého citového vzťahu ku kraju svojho detstva a mladosti – podunajskej rovine, k jej prírode, obyvateľom a k ich spôsobu života poznačeného každodenným vzťahom k pôde. Využil pritom verbálnu skratku, priamočiaru obraznosť a experimentálny rým a jeho poézia mala často až gnómický charakter.
Svoj literárny štýl, ale aj témy z prvej knihy rozvinul v zbierkach Stromy s nami tromi (1969), Krajina (1975), Podobnosť krajín (1977), Rovina stola (1979), Návrat tou istou cestou (1983) a Správy z domova (1987).
Po roku 1989 sa v Kondrótových dielach ako Zbierka nevyriešených úloh (1990), Zimopis (1992), Letopis (1995), Definície (1997), Mám bosé srdce (1998) a Súkromná modlitba (2001), objavili témy vyrovnávania sa s rýchlo meniacou sa dobou, v ktorej ako osvedčené hodnoty vyzdvihol lásku, zázemie rodiny či životom overené priateľstvo. Deťom venoval leporelo Aký vtáčik sa ti páči (1978) a knihu Bobrík Ondrík (1993).
Nemenej významnou stránkou tvorivého života Vojtechs Kondróta boli aj preklady maďarských básnikov Lajosa Kassáka, Gyulu Illésa, Sándora Weöresa či Mihály Babitsa. Spolupracoval aj pri vydávaní a šírení literatúry slovenských autorov v Maďarsku.
Básnik Vojtech Kondrót, ktorého jeho kolegovia prezývali aj "Robotník poézie", zomrel 19. januára 2003 v Bratislave.
Počas svojho života bol neodmysliteľnou postavou akcií, na ktorých sa stretávali mladí básnici. Hovorilo sa o ňom aj ako o patrónovi mladých začínajúcich básnikov. Po Vojtechovi Mihálikovi totiž prebral vedenie kútika poézie v Novom slove mladých, kde uverejňovali svoje básne práve mladí začínajúci autori.
Jednou z hlavných tém prvých Kondrótových zbierok ako napríklad Prázdniny šestnásťročného (1965), Stromy s nami tromi (1969), Krajina (1975), alebo Rovina stola (1979), boli spomienky na detstvo strávené v krajine podunajskej roviny. V knihách ako Zbierka nevyriešených úloh (1990), Zimopis (1992) či Mám bosé srdce (1999) sa nevyhol ani téme medziľudských vzťahov či pocitov človeka v rýchlo meniacej sa dobe.
Vojtech Kondrót sa narodil 27. novembra 1940 v Bratislave. Jeho život, ale aj tvorba sú však späté s Bernolákovom a s jeho okolitou prírodou. V Bernolákove strávil detstvo, dospieval a chodil na základnú školu. V roku 1957 zmaturoval na gymnáziu v neďalekom Senci a potom študoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Po skončení vysokoškolského štúdia vyučoval v rokoch 1962-1980 matematiku a fyziku na stredných školách v Tvrdošovciach, v Šuranoch a v Ivanke pri Dunaji. V rokoch 1980-1986 bol redaktorom pre pôvodnú poéziu vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave. Od roku 1986 do roku 1990 pôsobil ako šéfredaktor vo vydavateľstve pre deti a mládež Mladé letá v Bratislave.
Po ukončení pôsobenia v Mladých letách sa vrátil k pedagogickej práci. Do roku 1998 totiž vyučoval slovenčinu a matematiku na Tanečnom konzervatóriu v Bratislave.
V rokoch 1998–1999 pôsobil aj ako odborný pracovník Národného literárneho centra a od roku 2000 pôsobil v Národnom osvetovom centre. Venoval sa aj výchove mladých literátov, bol členom mnohých porôt pre posudzovanie tvorby začínajúcich básnikov a prozaikov.
Poéziu písal od stredoškolských čias a jeho básne sa v roku 1963 stali súčasťou antológie mladej slovenskej poézie Dúfam, že nevyrušujem, Eva.
Kondrótovou prvou samostatne vydanou knihou bola zbierka Prázdniny šestnásťročného (1965). Vyznal sa v nej z trvalého citového vzťahu ku kraju svojho detstva a mladosti – podunajskej rovine, k jej prírode, obyvateľom a k ich spôsobu života poznačeného každodenným vzťahom k pôde. Využil pritom verbálnu skratku, priamočiaru obraznosť a experimentálny rým a jeho poézia mala často až gnómický charakter.
Svoj literárny štýl, ale aj témy z prvej knihy rozvinul v zbierkach Stromy s nami tromi (1969), Krajina (1975), Podobnosť krajín (1977), Rovina stola (1979), Návrat tou istou cestou (1983) a Správy z domova (1987).
Po roku 1989 sa v Kondrótových dielach ako Zbierka nevyriešených úloh (1990), Zimopis (1992), Letopis (1995), Definície (1997), Mám bosé srdce (1998) a Súkromná modlitba (2001), objavili témy vyrovnávania sa s rýchlo meniacou sa dobou, v ktorej ako osvedčené hodnoty vyzdvihol lásku, zázemie rodiny či životom overené priateľstvo. Deťom venoval leporelo Aký vtáčik sa ti páči (1978) a knihu Bobrík Ondrík (1993).
Nemenej významnou stránkou tvorivého života Vojtechs Kondróta boli aj preklady maďarských básnikov Lajosa Kassáka, Gyulu Illésa, Sándora Weöresa či Mihály Babitsa. Spolupracoval aj pri vydávaní a šírení literatúry slovenských autorov v Maďarsku.
Básnik Vojtech Kondrót, ktorého jeho kolegovia prezývali aj "Robotník poézie", zomrel 19. januára 2003 v Bratislave.
www.ZIVOTPO.sk
